Je pravda, že ste v skupinke, ktorá diskredituje štát?

Za touto kauzou bol záujem zmeniť pomery v NBÚ. Tento úrad ako nezávislý orgán maril rôzne dohody medzi politikmi a obchodníkmi. Politici neboli schopní garantovať rozhodnutie a priebeh týchto kontraktov. Ďalej to bol záujem spravodajských skupín a skupín, ktoré pôsobia v orgánoch činných v trestnom konaní, ochrániť systém korupcie na Slovensku. Samozrejme, že aj tieto skupiny na tom profitujú.

Vydieraní politici?

Anka Lučaiová

Možno treba celú tajnú službu rozpustiť a postaviť novú

Šéf Národného bezpečnostného úradu je známy tým, že médiám neposkytuje rozhovory. Podľa vlastného vyjadrenia robí tak preto, aby si v každej situácii zachoval pozíciu nestranného štátneho úradníka. Vzhľadom na závažnosť situácie, do ktorej sa Slovensko dostalo po zverejnení, že SIS nelegálne odpočúvala novinárov, urobil výnimku. Na aktuálnu tému nelegálneho odpočúvania, ale aj možného kompromitovania a vydierania politikov sa s JÁNOM MOJŽIŠOM (30) zhovárala ANKA LUČAIOVÁ.

Vyšli ste z prostredia SIS, kde ste pôsobili na poste riaditeľa sekcie analytiky. V súčasnosti stojíte na čele úradu, ktorý zodpovedá za ochranu utajovaných skutočností. Ako vnímate škandál okolo odpočúvaní?
V prvom rade je dôležité uvedomiť si rozmery kauzy, teda čo sa týka dôveryhodnosti Slovenska smerom k našim partnerom. Ak sa preukáže, že SIS zneužila právomoci a technické kapacity na odpočúvanie, či už novinárov, politikov, alebo ľudí, u ktorých nebol žiadny zákonný predpoklad a záujem, aby boli obmedzované ich občianske slobody, ide o vážny rozpor s doteraz deklarovaným zvládnutím problému zneužívania spravodajských služieb. Môže to ohroziť dôveru partnerov z NATO v našu schopnosť ochraňovať utajované skutočnosti.

To znamená, že Slovensko momentálne nevyzerá ako dôveryhodný partner?
Generálny tajomník NATO lord George Robertson pri svojej návšteve v marci tohto roku hovoril o nutnosti urobiť poriadok v bezpečnostných zložkách štátu. Je len na nás, aby sme svoju dôveryhodnosť preukázali.

Riaditeľ SIS Vladimír Mitro sa osobne zaručil za to, že SIS nerobila nezákonné odpočúvania. Tvrdil, že si urobil hĺbkové previerky, audity a kontrolné zistenia, a tie to jednoznačne vylúčili. Na otázku, či sa to mohlo udiať bez jeho vedomia, odpovedal: „Platí to, čo som povedal – ani jednotlivec, ani skupina. Systém jednoducho vylučuje, aby som to následne nezistil.“ Správa vojenskej prokuratúry dokazuje, že V. Mitro nehovoril pravdu. Boli ste členom vedenia SIS, aký máte na to názor?
Podľa môjho názoru bolo v tom čase v SIS najmä v personálnej súvislosti úplne nereálne, žeby pracovníci príslušnej sekcie mohli vykonávať akékoľvek odpočúvanie bez súhlasu a vedomia riaditeľa Mitra. V tom s ním musím absolútne súhlasiť. Či hovoril pravdu o tom, že SIS neodpočúvala nelegálne, je otázka, ktorú musia zodpovedať orgány činné v trestnom konaní.

Po zverejnení informácií vojenskými prokurátormi vidíme, že služba mohla zneužívať svoje právomoci. Dá sa v takejto situácii veriť, že vláda má SIS pod kontrolou?
Tajná služba je organizmus, ktorý funguje na základe princípu dôvery. Dôvera musí byť z externého prostredia, teda od verejnosti, od parlamentu aj od vlády. A zároveň – dôvera musí byť aj vnútri služby. Keďže služba pracuje konšpiratívnym spôsobom, jednotlivé zložky nemusia vedieť, ako pracujú ostatné. Aby jednotlivé zložky spĺňali účel, na ktorý sú určené, má ich mať pod kontrolou riaditeľ, je mu to dané zo zákona. Je v jeho priamej zodpovednosti, aby zákon napĺňal. Tajná služba funguje hierarchicky, je daná jasná zodpovednosť, je tam jeden priamy nadriadený a postupnosť vždy vyvrcholí štatutárom, teda riaditeľom. On podpisuje všetky informácie, ktoré vychádzajú zo služby. On rozhoduje o nasadení operatívnych súčastí služby, rovnako aj o činnosti, ktorou sa má služba zaoberať.

Zlyhala teda vláda? Stratila kontrolu?
Neprináleží mi hodnotiť, kto zlyhal a kto je za to zodpovedný. Tajná služba je však v demokratickom štáte jedným z najcitlivejších mocenských nástrojov. Demokracia je otvorený systém, v ktorom by malo byť všetko transparentné a pod verejnou kontrolou. Zároveň však potrebuje aj prostriedky, ktorými by sa mohla chrániť voči tým, ktorí chcú tento systém narušiť alebo zneužiť. Na to má vytvorené špeciálne zložky, či už v prostredí tajných služieb, polície, alebo armády, v ktorých je kontrola v dôsledku utajenia prirodzene obmedzená. Preto je dôležité, aby na čele týchto zložiek stáli ľudia lojálni voči štátu, ktorí zachovávajú zákony štátu a konajú v súlade s jeho záujmami. Jedinou formou, ako predísť zneužitiu tajnej služby, je dôveryhodný riaditeľ rešpektujúci zákon. Žiadna iná forma neexistuje. Aj parlamentná kontrola môže spĺňať účel len do určitej miery, opäť musí byť založená na vzájomnej dôvere kontrolujúceho a kontrolovaného.

Britský magazín Jane’s Intelligence Digest tvrdil, že SIS zneužívala na svoje ciele aj novinárov. Ako je možné, že novinár Peter Tóth sa stal zo dňa na deň vysokým funkcionárom SIS, pričom podľa našich informácií bol prijatý do stálej služby príslušníka SIS?
Podľa zákona 73/1998 o služobnom pomere príslušníkov SIS je možné stať sa príslušníkom SIS iba v prípade, že predtým bol dva roky v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe. To znamená, že ktorýkoľvek človek musel byť príslušníkom niektorej z piatich zložiek (MV SR, SIS, NBÚ, Železničná polícia, Justičná stráž) minimálne dva roky predtým, aby mohol spĺňať kritériá pre vstup do stálej štátnej služby.

Znamená to, že P. Tóth bol dlhodobo príslušníkom SIS, ktorý pracoval pod krytím ako novinár ešte pred svojím oficiálnym nástupom do funkcie riaditeľa kontrarozviedky?
To nebudem komentovať.

Je podľa vás prijateľné, že operatívne riadení pracovníci tajnej služby – predstavujúci sa ako novinári alebo nezávislí politickí analytici – cez mienkotvorné médiá ovplyvňovali politické dianie v štáte?
V mojej predstave o demokracii je to absolútne neprijateľné. Je predstaviteľné, aby občan-novinár sprostredkoval informácie dôležité pre bezpečnosť štátu orgánom na to zo zákona určeným, ale zasahovať do vnútornej politiky je neospravedlniteľné a jednoznačne mimo rámca právneho štátu.

Akým spôsobom by ste komentovali informácie, ktoré boli práve prostredníctvom niektorých novinárov v médiách prezentované aj o vás?
Nie som typ človeka, ktorý by strácal čas maličkosťami, preto je pre mňa podstatnejšie, ako ma hodnotia naši partneri z NATO, než cielené dezinformácie niektorých spravodajsky riadených novinárov. Na druhej strane však plne rešpektujem právo médií na kontrolu verejných činiteľov, preto som v daných prípadoch dal podnet orgánom činným v trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania, aby preverili, či došlo k pochybeniu z mojej strany, alebo sú to ničím nepodložené lži.

Podľa už zverejnených informácií sa s odpočúvaním rozhovorov obchodovalo. Vedeli ste o tom?
Všetky informácie, ktoré som vedel, som oznámil orgánom činným v trestnom konaní, ktoré to preverujú.

Čo by znamenalo pre štát, ak by sa potvrdilo, že systém odpočúvania bol zneužívaný a s kompromitujúcimi informáciami z odpočúvaní sa obchodovalo?
Prirovnal by som to k bývalým archívom ŠtB, ktoré sa sústredili v rukách niekoľkých jednotlivcov, a tí potom destabilizovali situáciu na desať rokov. Fakt, že niekto má kompromitujúce informácie použiteľné na vydieranie politikov či štátnych funkcionárov je rukou zo záhrobia, ktorá môže deformovať slovenskú politickú scénu. Ak by sme vychádzali z predpokladu, že tu boli dlhodobo zhromažďované informácie s cieľom diskreditovať a že ich nelegálne zhromažďovala prostriedkami na odpočúvanie organizovaná skupina, môžeme predpokladať, že sa tu sústredila informačná báza o všetkých zaujímavých osobách z verejného života, ktoré praktizovali nelegálnu činnosť. Hovorme o súvislostiach s privatizáciou, transformáciou majetku štátu, hovorme o problémoch, ktoré súvisia s financovaním politických strán. Ak by existoval niekto, kto sústredil a vyhodnotil informácie týkajúce sa výkonu politiky na Slovensku, jej financovania a prípadnej korupcie politických predstaviteľov – mohlo by to mať absolútne destabilizujúce dôsledky.

Existuje nejaké riešenie?
Ešte stále hovoríme v hypotézach. V prípade, že by to bola pravda, je potrebné urobiť viacero krokov. Treba dôsledne vyšetriť kto, kde, čím a akým spôsobom mohol takéto informácie získavať a pokúsiť sa, aby sa nestali predmetom obchodu. Je bezpodmienečne nutné zamedziť, aby sa niečo také ešte v budúcnosti mohlo stať – organizačnými, personálnymi a technickými prostriedkami.

Hovoríte o rozpustení SIS ako takej?
Je to politické rozhodnutie a bude závisieť od výsledkov vyšetrovania. Do úvahy však pripadá viacero alternatív.

Je pravda, že pri vašom odvolaní zohrala úlohu tajná služba?

Viditeľná aktivita v tomto smere nastala nástupom Petra Tótha na post riaditeľa kontrarozviedky. Podľa informácií, ktoré sme oficiálne zo SIS mali, moja bezpečnostná previerka bola pripravená na podpis vo februári. Po svojom nástupe sa však mal pán Tóth vyjadriť, že tak toto určite nie. Výsledok stiahol a doplnil ho o rôzne dezinformácie.

Konal na základe objednávky?

Treba povedať, že nožnice medzi SIS a Národným bezpečnostným úradom sa začali otvárať po tom, čo som riaditeľovi SIS oznámil, že mám informácie o nelegálnom odpočúvaní a obchodovaní s informáciami. Osoba, ktorá podľa mojich informácií tento biznis prevádzkovala, bola veľmi blízka pánu Mitrovi aj Tóthovi.

Je bývalé vedenie SIS z čias Vladimíra Mitra aj teraz činné v politickom boji?

Som presvedčený, že pomery v SIS sa zásadne nezmenili.

Ak sa dajú k sebe mená Vladimír Mitro, Peter Tóth a bývalý príslušník SIS Cibula, sedí to?

Medzi týmito ľuďmi je absolútne blízky, priateľský, dôverný vzťah.

Zasahujú do politického prostredia s cieľom ovplyvňovať ho?

Použijem formuláciu pána Mitra. Mám dôvod domnievať sa, že to tak je.

Máte informácie o ich vzťahu s premiérom?

Mám.

Konkrétne.

Podľa mojich informácií premiér veľmi často konzultuje s Petrom Tóthom otázky súvisiace s jeho politikou.

O čom to vypovedá?

Nechcel by som špekulovať. Len by som upozornil na súvislosť, že Peter Tóth bol trestne stíhaný za útok na ministerstvo vnútra.

Dá sa dnes po všetkých kauzách, ktoré prepukli, povedať, že informácie zo SIS sa dostávajú premiérovi a na základe toho sa ovplyvňuje politické dianie?

Na základe toho, čo viem a toho, čo sme povedali, je vysoký predpoklad, že to, na čo sa pýtate, je pravda.

Má byť ďalším krokom po vašom odvolaní odchod šéfa osobitného vyšetrovacieho tímu Jozefa Šáteka?

Považujem za veľmi nebezpečné, keby SIS a NBÚ konali v zhode s politickým záujmom. SIS poskytuje informácie aj dezinformácie. Na základe nich NBÚ vydáva rozhodnutia. Ak by sa takáto dezinformácia vytvorila a úrad by rozhodol, Jozef Šátek by bol zbavený možnosti viesť vyšetrovací tím. Myslím si, že Šátek posunul orgány činné v trestnom konaní na novú pozíciu. Prvý raz sa začali tieto orgány zaoberať korupciou na najvyšších miestach. Korupciou spojenou s miliardovými krádežami zo štátneho majetku. Ak pripustíme, že korupcia je hybnou silou politických rozhodnutí, potom je to principiálna vec. Myslím, že činnosť Šáteka ohrozuje veľmi silných a bohatých ľudí v tomto štáte.

Premiér ako jeden z dôvodov vášho odvolania uvádza, že ste ho ohovárali, že je korupčník. Ohovárali ste ho?

Teraz myslíte môj osobný názor na to, čo sa deje v okolí premiéra? Niekto to nazve ohováraním, niekto pomenovaním reality.

Aké je podľa vás pozadie okolia predsedu vlády?

Na základe osobnej skúsenosti, ktorá sa stala pred rokom a pol, som presvedčený, že aktívne pôsobí, aby veci dopadli tak, ako podľa neho majú. Ide o to, že premiér sa osobne pokúsil zmeniť rozhodnutie NBÚ v kauze vládnej informačnej siete Govnet tým, že mal záujem, aby sa 800 miliónov, ktoré boli na tento projekt vyčlenené v rozpočte na rok 2002, využilo ešte pred voľbami. V roku 2001 Rada obrany štátu zaviazala NBÚ, aby preveril informáciu, ktorú vypracovala SIS. Následne vláda určila nášmu úradu, aby pripravil riešenie. NBÚ ho navrhol, čo vyústilo do rozhodnutia vlády odstúpiť od zmluvy s firmou Kiss na projekt Govnet.

Dôvodom boli bezpečnostné riziká, ale to teraz nechajme. Mali ste podozrenie, že táto firma je napojená na skupiny okolo dnes už bývalého pokladníka SDKÚ Palacku, a preto mal na tom premiér záujem?

Je mi známe, že napríklad vedúceho Úradu vlády navštevovali pri riešení tejto kauzy mnohí ľudia, ktorí boli odporučení pánom Palackom.

To si ako vysvetľujete?

Išlo o obchodný záujem, ktorý bol prepojený so záujmom politickým.

Aký bol za to úplatok?

Bol pokus o komunikáciu na tému, koľko by som chcel, keby som zmenil rozhodnutie. Odmietol som to a ako operatívnu informáciu posunul riaditeľovi SIS a iným ústavným činiteľom. Suma bola 150 miliónov.

Prečo ste nepodali trestné oznámenie?

Pretože nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu.

Preveroval váš úrad aj Palacku?

Nebudem sa k týmto veciam vyjadrovať.

Boli okrem kauzy Govnet ďalšie také pokusy?

Nie. Keďže som si túto informáciu nenechal pre seba a verejne som o nej hovoril, bolo by zrejme kontraproduktívne pre kohokoľvek ma oslovovať. Zadefinoval som sa svojím rozhodnutím nezačať komunikáciu na tému úplatku.

Je pravda, že ste v skupinke, ktorá diskredituje štát?

Za touto kauzou bol záujem zmeniť pomery v NBÚ. Tento úrad ako nezávislý orgán maril rôzne dohody medzi politikmi a obchodníkmi. Politici neboli schopní garantovať rozhodnutie a priebeh týchto kontraktov. Ďalej to bol záujem spravodajských skupín a skupín, ktoré pôsobia v orgánoch činných v trestnom konaní, ochrániť systém korupcie na Slovensku. Samozrejme, že aj tieto skupiny na tom profitujú.

Ale to by sa bez podpory politických špičiek nemohlo diať.

Áno. Nie je možné, aby systém fungoval bez toho, aby bol krytý aj politicky.

To hovoríme o Dzurindovej vláde?

Hovoríme o vládach, ktoré boli na Slovensku od vzniku samostatného štátu.

Aké sú vaše vzťahy s podnikateľom Žiakom a Lukešom, ktorí sú s vami zaradení v skupinke?

S pánom Žiakom sme priatelia.

Lukešova firma s jej partnerom IBM dostali zákazku od vášho úradu bez verejnej súťaže. Nemyslíte, že ste konali podozrivo?

Nie. Zákon o elektronickom podpise bol schválený v apríli 2002. NBÚ prvého mája zriadil sekciu elektronického podpisu. Tým, že zákon mal účinnosť v septembri a následne už aj poskytovanie služieb, z časových dôvodov nebolo možné robiť verejné obstarávanie v medzinárodnom tendri. Trvá to päť mesiacov.

Tých zákaziek bez verejných súťaží ste však udelili viac. Ako to vysvetlíte, keď váš úrad už funguje dva roky.

Všetky naše kroky sme konzultovali s Úradom pre verejné obstarávanie. Máme jeho písomné dobrozdanie. V prípade elektronického podpisu sme oslovili viacero firiem. Výber prebehol na základe stanovených kritérií a firma IBM ponúkla najlepšie riešenie za primeranú cenu.

Ešte je tu aj súvislosť, že firma IBM získala zákazku na systém Logis pre ministerstvo obrany a Ivan Šimko, ktorý to podpísal, bol tiež zaradený do vašej skupinky.

Ak hovoríme o skupinke, treba povedať, že v oblasti informačných technológií je krutý boj. Sú to najlukratívnejšie zákazky aj vzhľadom na výnosnosť. O tento typ biznisu je záujem aj medzi skorumpovanými politikmi. Existuje rivalita, ktorá sa prejavuje v médiách a spormi medzi politickými záujmovými skupinami.

Naznačujete, že skupinám okolo premiéra prekážalo, že sa k tejto zákazke nedostali?

Vždy, keď na Slovensku niekto v tejto oblasti vyhrá, tak ten, čo prehral, hľadá dôvod. Nikto pritom nehľadá príčinu v cene a kvalite projektu. Ale v tom, kto sa s kým dohodol a koľko za to dostal.

Pavol Rusko hovorí, že ste vlani prišli za ním aj s podnikateľom Lukešom. Ako je možné, že tam s vami bol podnikateľ?

Pán Rusko ešte pred voľbami navrhoval niekoľko stretnutí. Ako štátny úradník som sa odmietol stretávať s predstaviteľmi politických strán. Po voľbách sa pán Rusko stal podpredsedom NR SR, preto som súhlasil. Forma komunikácie prebiehala cez pána Nemcsicsa, okrem neho tam bol aj pán Lukeš.

Prečo tam bol?

Sprostredkoval mi informáciu o záujme pána Ruska.

O čom bolo to stretnutie?

Hovorili sme o Národnom bezpečnostnom úrade a previerkach. Ako nový koaličný partner Pavol Rusko vyjadril úradu dôveru.

Pán Lukeš tam však nemal čo hľadať.

Ako hovorím, cez tento reťazec prebehla komunikácia.

Bezpečnostný úrad vydáva previerky ľuďom aj firmám, skúma aj ich prípadné korupčné pozadie. Narazili ste pritom na informácie, ktoré by potvrdzovali to, čo hovoríte, že Slovensko prerastá korupcia?

Národný bezpečnostný úrad je administratívny orgán. Koná na základe zákona a informácií, ktoré dostáva od iných štátnych orgánov, spravodajských služieb a ďalších. Úrad ich vyhodnocuje a robí rozhodnutia. Nemôže sa stať, že by si sám vyrobil nejakú informáciu a na základe nej rozhodol.

Pýtam sa, či ste našli informácie potvrdzujúce korupciu v mocenských štruktúrach.

Problém je, že NBÚ tieto informácie priamo nezískava. Môže sa len spoľahnúť na spravodajské orgány.

Môžu byť nejaké informácie aj skreslené? Že spravodajská služba poskytne informácie podľa toho, či chce, aby niekto previerku dostal, alebo ho potrebuje znemožniť?

Systém korupcie môže existovať len v súčinnosti so spravodajskými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní. Pretože systém potrebuje byť krytý. Tajná služba môže ovplyvniť výsledok bezpečnostnej previerky oveľa viac ako ktokoľvek iný. A to tým, či poskytne informácie, alebo nie, prípadne poskytne dezinformácie. Čo sa nám viackrát stalo.

O čo išlo?

Dostali sme informáciu o kriminálnych aktivitách preverovanej osoby. Následne sme zistili, že táto osoba bol povýšená a odmenená, že túto kriminalitu zdokumentovala a na základe toho boli páchatelia odsúdení. Takže išlo o úplne opačnú informáciu, ktorá bez preverenie mohla spôsobiť, že čestný človek by previerku nedostal.

To bolo ešte za pôsobenia riaditeľa Mitra?

Také prípady sa stávajú.

Snažil sa niekto z politikov ovplyvňovať závery previerok?

Po incidente s Govnetom to už nikto neurobil.

Poskytovali ste informácie o nekalom prostredí v SIS britskému magazínu, ktorý uverejňoval sériu článkov o metódach v tajnej službe?

Nie.

Boli tam informácie o prepojení podsvetia na SIS, o korupcii, ale aj o tom, že premiér je pod tlakom, je vydieraný. Čo si o nich myslíte?

Nie všetky informácie považujem za uveriteľné. Niektoré poznatky som mal podobné. Napríklad o nelegálnom odpočúvaní v SIS.

Čo o tom viete? Nakoniec, aj vy ste v SIS pracovali.

Na jeseň minulého roka som dostal neoverené operatívne informácie, že dochádza k biznisu s odpočúvaniami, ktoré si mohli kupovať podnikatelia v prostredí SIS. Poskytol som ju vedeniu SIS, aby vyšetrila, či dochádza k úniku. Tieto veci si služba preveruje sama. V januári som potvrdil, že k tomu stále dochádza a konkretizoval som osoby aj formu, ako sa to deje. Keďže som nevedel, ako s informáciami SIS naložila, poskytol som ich aj orgánom činným v trestnom konaní.

Pokračujú nelegálne odpočúvania ďalej?

Mám dôvod myslieť si, že áno. Môžem vysvetliť mechanizmus. Keď vznikla GSM prevádzka na Slovensku v roku 1995, bolo potrebné monitorovať túto komunikáciu zákonným spôsobom. Za riaditeľovania pána Lexu bol privezený systém, ktorý tento monitoring umožnil. Bol zneužívaný na odpočúvanie politikov, médií a ďalších, čo konštatovala aj správa nového riaditeľa SIS Mitra. Tento systém fungoval v nezmenenej forme aj za pôsobenia pána Mitra. Nie je mi známe, že by boli či už personálnym alebo technickým spôsobom odstránené možnosti tohto systému. Keď som sa dozvedel, že existuje podozrenie, že tento systém je naďalej zneužívaný a informácie z neho sú predmetom obchodu, považoval som za potrebné oboznámiť riaditeľa SIS a orgány činné v trestnom konaní.

Premiér Dzurinda pri odôvodnení vášho odvolania spomenul aj vaše politické a ekonomické ambície. Máte ich?

Dal by som to do súvisu s mojím priateľstvom s pánom Žiakom. Je obchodník, má legitímne obchodné záujmy. Už to, že takého priateľa mám, môže vyvolať určité pochybnosti. Tieto pochybnosti sa pokúsili využiť na diskreditáciu mojej osoby práve spravodajskí dôstojníci.

Ešte raz. Aké dôvody mal premiér a spravodajské služby na váš odchod?

Vyplýva to z toho, čo som povedal. Bol som v pozícii človeka, ktorý mal informácie a právomoc. Boli príliš nebezpečné pre tieto záujmy. Ohrozenie, ktoré som predstavoval, bolo treba odstrániť.

Nora Slišková, Pravda

| top | späť |

Debata: Mojžiš: Obchody s odposluchmi neprestali
(počet príspevkov: 5, posledný 04.10.2003 17:37)

Dôležité súhrn

Je pravda, že ste v skupinke, ktorá diskredituje štát?

Za touto kauzou bol záujem zmeniť pomery v NBÚ. Tento úrad ako nezávislý orgán maril rôzne dohody medzi politikmi a obchodníkmi. Politici neboli schopní garantovať rozhodnutie a priebeh týchto kontraktov. Ďalej to bol záujem spravodajských skupín a skupín, ktoré pôsobia v orgánoch činných v trestnom konaní, ochrániť systém korupcie na Slovensku. Samozrejme, že aj tieto skupiny na tom profitujú.

Môžu byť nejaké informácie aj skreslené? Že spravodajská služba poskytne informácie podľa toho, či chce, aby niekto previerku dostal, alebo ho potrebuje znemožniť?

Odpočúvanie

Pokračujú nelegálne odpočúvania ďalej?